Limski kanal - lezenie v Istrii

Paklenica, Zadar, Split, Hvar. U nás najznámejšie lezecké oblasti Chorvátska. Široký výber pekných a zaujímavých ciest, ale aj obsadené parkoviská, preplnené steny a  na najkrajšie kúsky rady ako za komančov pred mäsiarstvom. Samozrejme aj v Chorvátsku sa nachádzajú i menej známe skalky a tak pre vás, ktorí máte pri lezení radi menej ľudí, viac ticha, pohodu, klídek a keď treba aj tabáček, mám jeden typ.

Pri našich letných potulkách po Stredomorí sme sa vyskytli na pár dní aj v prímorskom mestečku Funtana. Leží na západnom pobreží polostrova Istria, na ktorom sa nachádza minimálne 17 lezeckých oblastí (to som sa však dozvedel až oveľa neskôr). Zhodou okolností (na náhodu neverím) sme pri snorení po okolí naďabili na jednu z nich. Iba dve chybičky to malo: nemali sme práve pri sebe matroš a na slnku bolo takých 50°C. Ale inak very nice place a fotiť sa dá aj pri päťdesiatke.

Limski kanal (v preklade možno aj Limský záliv) sa hlboko zarezáva do vyprahlého tela Istrie. Jeho zalesnené fotogenické pobrežie je skrášlené niekoľkými skalnými stenami. Všetko sú to sivé, žlté a červené vápence, typicky pobrežnodrsné od vlhkého morského vzduchu. Ich zväčša južné expozície ich predurčujú hlavne na jarné a jesenné, prípadne včasneranné a večerné lezenie. Počas slnečných dní to musí byť parádička i v zime. V lete je to za jasného počasia skôr masochizmus. Vo viacerých sektoroch sa tu nachádza vyše 100 ciest obtiažnosti od 4 do 10-. Odistené sú perfektne, väčšinou novými borhákmi. O ich hustote len toľko, že keby ste odstránili každé druhé istenie, ešte stále by ich zostalo trikrát viac ako v klasickej slovenskej ceste.

Skalná stena, na ktorú sme si posvietili my, sa nachádza medzi dedinkami Kloštar a Krunčiči. Asi 1,5 km za Kloštarom sa zrazu na pravej strane cesty v ľavotočivej zákrute vynorí akési parkovisko. Drevená rozhľadňa s výhľadom na Limský kanál a stánok so všakovakými lokálnymi produktmi. Auto treba nechať tu a vybrať sa miznúcim chodníčkom popod rozhľadňu. Po asi trojminútovom klesaní hustou, typicky stredomorskou počkajchvíľovníkovito-trampolínovníkovitou vegetáciou, sa objavia prvé skaly. Ešte pár metrov a ste na mieste. Vynorí sa nad vami farebná 20-30 m vysoká vápencová stena plná krásnych previsov a vy, nasratí na seba, že lano leží doma, s otvorenými ústami pozeráte na tie nádherné obliny. No, vlastne vy nie. My... Vy si už to lano určite zoberiete a isto neoľutujete. Samozrejme neodoláme a ponaťahujeme sa na spodných chytoch. Pritom objavíme kvázijaskyňu, kde sa dá prebivakovať a v jej miznúcom tieni plánujeme veľký jesenný návrat.

Zbehneme aj k vode, kde v rybacej farme všetko smrdí za robotou, ale nikde ani živej duše. Ani lístok na strome sa nepohne. Iba blázni sa teraz hýbu. Normálny človek leží v chládku a teší sa na večer. Alebo na jeseň či na jar, keď sa sem vráti aj s lanom, vylezie si Crvenu Tišinu (8+/9-), hore zapáli fajku a sleduje ako sa v zapadajúcom slnku sfarbujú skaly nad Limským zálivom.

foto by: Maryš

Autor:

Reakcia na článok: